Byl jste na rezidenci ve Žďáru, s jakými plány jste tam přijížděl?

Plány boli vcelku rôznorodé, možno protichodné. Oddychovať, rešeršovať, záťažovo testovať koncept tretej knihy, stresovať sa s finálnym vydaním tej druhej, resetovať si hlavu. Vyšlo mi všetko. Musím zaklopať na niečo drevené.

Co jste zkoumal, na čem jste pracoval?

Amatérsky som skúmal flóru lokálnych rybníkov, o niečo profesionálnejšie zasa blackmetalovú hudbu, lyriku a bukolickú poéziu pre potreby tretej knihy s pracovným a, tak to vyzerá, že aj oficiálnym názvom Black Metal. Jedno s druhým súviselo.

Jakou roli v tom mělo místo, prostředí zámku Žďár, Zelená hora, krajina? Genius loci? Roste ve Žďáru pajaseň žliazkatý? Narážím na to, že tematizujete krajinu, s čímž rezidenti také pracují.

Pajaseň isto rastie, ale myslím, že skôr v nejakej mestskej časti, do ktorej som sa nedostal. Inak je tá flóra o dosť rôznorodejšia a idylickejšia. A máte tu parádne srnky. Okolie Žďáru mi skvelo sadlo ku konceptu, na ktorom práve pracujem – je o odstrihnutí sa od mestského života, popretí civilizačného tempa, limitoch a samoúčelnosti technologického pokroku, potrebe premeny „future is now“ na „future was then“.

Zámok a jeho okolie poskytli dokonalú kulisu k opakovaným počúvaniam albumov (napríklad) od Wolves in the Throne Room alebo k štúdiu textov Marxa Ehrmanna či Jima Harrisona a večernému písaniu.

Našel jste si nějaký způsob, metodu, jak pracovat na podobných rezidenčních pobytech? Jak je efektivně využít? Jak „vydlabať možné posolstvá z všadeprítomného šumu“ (viz anotace k Ghetto Palm)?

Netlačiť. Do ničoho sa nenútiť. Ísť na absurdne dlhú vychádzku. Nebáť sa repetitívnosti. Čumieť do blba. A hádam príde, čo má prísť.

Měl jste čtení v Knihovně Matěje Sychry? Jaký význam má pro vás takové setkávání s publikem… když nejste performer?

Mám rád tú komornú atmosféru čítaní. Zároveň ma veľmi poteší, keď z publika príde zaujímavá otázka, ktorá ma privedie k novým uhlom pohľadu. Je to taká forma dialógu.

Mě osobně velmi zajímá, jak (jestli vůbec) pracujete s AI; tematizujete to ve své nové sbírce Ugly Europa?

Občas si dám zo srandy vygenerovať nejaké (zámerne zlé) milostné sonety a spamujem tým priateľku. Inak je AI v beletrii skôr témou než nástrojom, si myslím. Zaujíma ma disociatívny efekt AI na ľudí, nahradenie ľudského kontaktu chatbotmi a nezdravé návyky ako „AI terapia“, prefabrikácia citu, AI ako ekonomická bublina, zázračný všeliek, ilúzia podobná tým, ktorým sme ako spoločnosť prepadali ešte v 19. storočí a pod.

V Black Metale bude AI isto zachytené, v Ugly Europe je to tak tiež. Je to ale z môjho pohľadu skôr jeden z mnohých symptómov, ktorému sa nedá vyhnúť, než leitmotív, na ktorý by som sa teraz obsesívne upínal. Mám rád filmy o vzostupoch a pádoch technologických firiem, ale to už je iná téma.

Nacházíte v performing arts, současném tanci autenticitu jako alternativu k virtuálnímu světu? Pro sebe, jako tvůrce?

Viac než tanec ma bavia postúry blackmetalových hudobníkov na živých vystúpeniach, headbanging, roztečený corpsepaint. Alebo rozostavenia a postúry hudobníkov v štúdiových vystúpeniach zo 70. rokov. Ale aj to je vlastne performing art. Premena ľudí skrz čas, priestor, subkultúry na zberateľské figúrky, avatary. To mám veľmi rád a je to mimoriadne inšpiratívne.

Michael Papcun: Black Metal – fragment z rukopisu

americký zbrojný priemysel vykázal mimoriadne výsledky v rámci súčasnej poézie

otvorte oči

nič si nepredstavujte

pozrite, čo ako pri archaickom kúzelníckom predstavení zahalia a následne premenia slová ako

nighthawk

tomahawk

peacekeeper

peacemaker

liberator

mojím osobným favoritom je teda nighthawk
súmračník
alebo lelek
nočný vták aktívny za súmraku
a tomahawk
vrhacia sekera severoamerických indiánov

teraz trošku priestoru pre imagináciu:

predstavte si stroj
nie v štýle pragmatických
spravodajských a vedeckých fotografií
ale v štýle ornitologických ilustrácií
Barryho Kenta McCaya
Louisa Agassiza Fuertesa
Elizabeth Gould
Johna Jamesa Audubona
evolúcia zobraná do správnych rúk
naučila tvory niesť jadrové hlavice
letieť nad idylickou jesennou krajinou
vietor a listy zastavené
tesne pred pádom k zemi

Michael Papcun – slovenský básník, který byl nominován na prestižní slovenskou cenu za poezii Zlatá vlna a jako ocenění získal Uměleckou rezidenci Poesie v rámci celoročního programu Tvůrčích a výzkumných rezidencí, kterou pořádá Centrum choreografického rozvoje SE.S.TA na Zámku Žďár s podporou MKČR a Státního fondu kultury ČR.

Zdroj obrázku: instagram.com/papculienka